31. 8. 2021; Autori: Natália Žáková, Foto: Jana Gombošová
Projektová manažérka z Folk & Milk Studios vedie v rámci agentúry tím ľudí, ktorý popri práci pre klientov vytvoril jeden z prvých interných projektov. Jeho cieľom je prostredníctvom dobrého jedla robiť radosť ľuďom v ťažkej životnej situácii a zároveň pomôcť gastroprevádzkam, ktoré v dôsledku pandémie prišli o značnú časť príjmov. Prezradila nám, ako Jedlo navyše vzniklo, vďaka čomu sa podarilo preniesť nápad do reality aj ako by sa mohol ďalej rozrásť.
Spomínaš si, ako a kedy vznikla prvotná myšlienka Jedla navyše?
Tesne pred víkendom ešte vo februári tohto roka prišiel náš Jano Šifra (CEO Folk & Milk Studios, pozn. red.) s nápadom Jedla navyše. Názov sa odvtedy nezmenil, asi preto, že presne vystihuje podstatu. Ak si pamätám správne, nemal pri sebe hotovosť, aby podporil pani bez domova, a keď si objednával pizzu, napadlo mu, že objedná jednu navyše, a tú jej daroval.
To bol podnet, aby sa v našom internom čete rozpútala debata o vytvorení celého projektu, jedného z našich prvých vlastných.
Cieľom je, aby sa jedlo dostalo k ľuďom v ťažkej životnej situácii. Na akom princípe projekt funguje? Ako sa dostane jedlo k ľuďom?
O mechanizme sme premýšľali dlho a veľmi nám pomohla neziskovka Místní místním, ktorá robí podobnú vec v Česku. Ester a Zdeněk prišli práve včas, aby nás nakopli. Aj vďaka ich podpore sme sa rozhodli pre voucherový systém, ktorý nám otvoril rôzne možnosti spolupráce s gastroprevádzkami. Zároveň nás inšpirovali k spolupráci s organizáciami, ktoré už ľuďom v ťažkej situácii pomáhajú. A práve táto spolupráca je pri Jedle navyše kľúčová.
Každá prevádzka zapojená do projektu bude označená nálepkou Jedlo navyše. Zákazníci si v nej môžu kúpiť okrem svojho jedla aj voucher na podporu ľudí v zložitej situácii. Vouchery sa v prevádzke budú postupne zbierať, pričom prevádzka ich následne spriatelenej organizácii odovzdá buď priamo vo forme voucherov, alebo uvareného jedla. Závisí od toho, ako majú medzi sebou spoluprácu dohodnutú.
Projekt je zaujímavý aj tým, že pomáha dvomi spôsobmi, jednak ľuďom v ťažkej situácii a zároveň predstavuje príjem navyše pre gastroprevádzky, ktoré majú za sebou v dôsledku pandémie náročné obdobie. Prečo je podľa vás dôležité pomáhať?
V pomoci vidíme niečo, čo prekračuje náš každodenný život. Mali by sme sa vrátiť späť a považovať pomoc vo forme delenia sa o to, čoho máme dostatok, za prirodzenú súčasť nášho života.
Stačí sa pozrieť na dedinu, kde si ľudia jeden druhého všímajú: Jeden sused má paradajky, podelí sa s tými, ktorí nemajú. Ďalšiemu pred dom privezú desať kubíkov dreva, ostatní sa nepýtajú a idú mu pomôcť. Betónuje sa? Susedia podajú pomocnú ruku. Ide sa na nákup? Privezieme susedom, čo im chýba.
„V pomoci vidíme niečo, čo prekračuje náš každodenný život. Mali by sme sa vrátiť späť a považovať pomoc vo forme delenia sa o to, čoho máme dostatok, za prirodzenú súčasť nášho života.“
V meste to síce často nemôže byť o dreve a paradajkách, ale všímanie si by malo zostať, nech sme kdekoľvek. Vzájomná pomoc, ochota podeliť sa či robenie radosti, nech si to už nazveme akokoľvek, by mali byť znovu súčasťou našich životov. Tvoríme tým nielen vzťahy a dôveru, ale aj podporujeme motiváciu prispieť k tomu, aby nám bolo zas o niečo lepšie.
Spočiatku ste sa v rámci konceptu chceli zameriavať na ľudí bez domova, no postupne ste ho rozšírili na ľudí v ťažkej životnej situácii. Prečo?
Od začiatku sme mysleli na rôznych ľudí. Ľudia bez domova sú tými prvými, ktorí nám napadnú, keď sa povie človek v ťažkej situácii. Tých situácií však môže byť oveľa viac. V ťažkej situácii môže byť dôchodca, ktorý nikoho nemá, človek, ktorý sa vrátil z výkonu trestu, alebo samoživiteľ/samoživiteľka s malými deťmi, prípadne tí, ktorí prišli pre pandémiu o príjem.
Neprináleží nám a ani sa nevieme rozhodnúť, kto to potrebuje viac, chceme preto, aby bol projekt otvorený rôznym ľuďom. Aby prinášal radosť tam, kde jej kus chýba.
Na Slovensku nie je podobný koncept známy, hoci vo svete funguje množstvo projektov. Kedy ste si povedali, že to celé môže fungovať a idete do toho naplno?
Po stretnutí s Ester a Zdeňkom z Místní místním. Predtým nám chýbala odvaha ísť do neznámych vôd. Sme kreatívne štúdio, ktoré o neziskových projektoch a ich vytváraní vedelo na začiatku len veľmi málo.
Potom prišli títo skvelí ľudia a posmelili nás, že to treba jednoducho spustiť a projekt tvarovať za pochodu. Priznávam, že chvenie v bruchu mám z toho celého stále, a myslím si, že tak je to dobre.
Jedlo navyše pilotne štartuje v troch prevádzkach, prostredníctvom ktorých sa jedlo dostane k ľuďom napojeným na tri organizácie. Bolo náročné spojiť sa s nimi? Ako ste ich vyberali?
Snažili sme sa si to celé trošku zjednodušiť a rozbehnúť testovaciu fázu v prevádzkach, ktorých majiteľov poznáme a dôverujeme im, alebo nám u nich chutí :).
Predpokladali sme, že rozbeh bude ťažší, ale musím priznať, že až také náročné to nebolo. Náročnejšie bolo skôr zladiť sa časovo, keďže ľudia v gastre sú rozbehaní na všetky strany.
„Vzájomná pomoc, ochota podeliť sa či robenie radosti, nech si to už nazveme akokoľvek, by mali byť znovu súčasťou našich životov. Tvoríme tým nielen vzťahy a dôveru, ale aj podporujeme motiváciu prispieť k tomu, aby nám bolo zas o niečo lepšie.“
Na prvý pohľad sa to možno nezdá, ale projekt predstavuje aj prácu navyše pre prevádzky aj organizácie, treba medzi sebou komunikovať či riešiť vouchery. Ako ľudia z nich projekt vnímajú?
Ťažko hovoriť za nich, ale odozva, ktorá z ich strany prišla, bola pre nás veľkým impulzom. Ich konštruktívne pripomienky nás posunuli dopredu. Tým, že s nimi projekt rozbiehame, je to pre nich časovo náročnejšie, to je pravda. Pevne však verím, že sa tešia podobne ako my :).
Prevádzky a organizácie sú spárované do dvojíc, ako ste pritom postupovali?
Dôležité boli najmä spoločné rozhovory. Hneď od začiatku sme mali so všetkými otvorenú debatu. Pýtali sme sa na ich možnosti, aký spôsob zapojenia do projektu by im najviac vyhovoval a čo je najlepšie pre ľudí v ťažkej situácii. Dvojice vznikli veľmi prirodzene a spojil ich predovšetkým spôsob spolupráce, ktorý im bol najbližší.
Ľudia z organizácií aj prevádzok sa veľmi aktívne zapojili už do prvotnej fázy. Ako to celej veci pomohlo?
Pomohlo to v násobení radosti z celého projektu. Interne sme komunikovali o tom, čo nám odpisovali, čo nám hovorili, a zrazu všetko dávalo ešte väčší zmysel. Už to nebolo len v našich hlavách, reálne sa to dialo. Podpora, ktorú sme zrazu dostávali z každej strany, ma prekvapila a niekedy až dojala.
A čo ľudia v agentúre? Ako reagovali na prvotnú ideu? Mali chuť zapojiť sa?
Musím povedať, že nápady sa u nás občas sypú prirýchlo nato, aby sme ich dokázali všetky „pochytať“, nie ešte zrealizovať. Tento rok sa však oveľa intenzívnejšie rozprávame o vlastných interných projektoch, ktoré dávajú zmysel nielen nám, ale nás aj presahujú. Skúšame si na nich to, čo sme sa doteraz naučili, a zároveň máme možnosť učiť sa nové veci.
Keď prišiel nápad s Jedlom navyše, vybuchli naše interné čety :). Veľa ľudí sa chcelo zapojiť a aj sa zapojilo. Všetkým sa im chcem poďakovať za prácu, za dôslednosť a občas aj za ukrajovanie si z voľného času. Rovnako aj Majke Karcolovej a jej pravej ruke Ľubke Petrášovej za právny support. Aj to bol podľa mňa dôvod, že to neskončilo v „šuplíku nápadov“.
Za Jedlom navyše nestojí len Folk & Milk Studios, postupne sa pridali ďalšie firmy aj jednotlivci. Ako ste si hľadali partnerov?
Asi budem teraz emočnejšia ako obvykle :). Za tie roky, čo fungujeme, sa nám podarilo vybudovať si vzťahy s inými firmami, s externistami aj s ďalšími ľuďmi, s ktorými bývame často v kontakte pri klientskej práci.
Keď som ich oslovila s ponukou na pro bono prácu, nikto nás neodmietol. Grétka Pavlová, zakladateľka festivalu Atmosféra, nás istým spôsobom vrátila späť na zem a vďaka nej sme sa rozhodli vyskúšať ešte pred plným rozbehom testovaciu fázu.
„Na jedlo navyše môže nadviazať strihanie navyše alebo divadlo navyše. Nielen jedlo nás vie nasýtiť a spraviť nám radosť.“
Agentúra Vibration nám naprogramovala krásny web. Websupport zas prispel hostingom. Fotografka Dominika Behúlová nafotila organizácie, ktoré sme nestíhali interne a Janka Gomboška nám zas poskytla niektoré svoje fotografie. Pomohli aj ďalší priatelia s korektúrami alebo textami. A viacerí influenceri sa pridajú ku kampani. Za celý čas som sa nestretla s jediným odmietnutím. Potvrdilo mi to, že keď fungujú vzťahy, funguje všetko :).
Hovoríš, že na začiatku projektu vám chýbala odvaha, je však niečo, čo ste sa museli vyslovene naučiť, aby ste mohli Jedno navyše zrealizovať?
Využili sme pri ňom to, čo už vieme. Pripravovali sme dizajn projektu, web, obsah, kampaň. Novinkou je pre nás budovanie komunity, vytváranie vzťahov, ich udržiavanie a podpora. Približovanie vzdialených svetov a hľadanie spojení medzi nimi.
Testovacia fáza projektu sa spustila v septembri v Bratislave. Ako zákazníci zistia, že prevádzka je súčasťou Jedla navyše?
Dvoma spôsobmi. Buď priamo na webe projektu, kde ľudia nájdu mapu zapojených prevádzok, alebo vďaka nálepke, ktorou budú zapojené prevádzky na viditeľnom mieste označené.
Jedlo navyše je však otvorené aj pre ďalšie prevádzky a organizácie. Ako sa môžu zapojiť?
Po testovacej fáze, keď si všetko zhodnotíme a možno postup podľa potreby upravíme, sa projekt otvorí pre ďalšie prevádzky a organizácie nielen v Bratislave, ale po celom Slovensku. Prihlásiť sa už teraz môžu prostredníctvom formulára, ktorý nájdu na našom webe jedlonavyse.sk.
Máte aj nejakú predstavu o tom, v akom objeme by ste chceli ľuďom v ťažkej situácii pomáhať a koľko prevádzok by sa mohlo zapojiť?
Vôbec :). Ideme do toho s otvorenou mysľou a absolútne flexibilne. Spravíme všetko preto, aby sa projekt rozšíril z bratislavského Starého Mesta na celé Slovensko. Veľmi bude záležať na tom, ako zodpovednosť postupne prevezmú organizácie a prevádzky.
Aké sú ďalšie plány s Jedlom navyše?
Na jedlo navyše môže nadviazať strihanie navyše alebo divadlo navyše. Nielen jedlo nás vie nasýtiť a spraviť nám radosť. Naším cieľom je túto iniciatívu spustiť, dať do nej svoje know-how, podporovať ju, aby rástla, a v istom momente ju prenechať niekomu, kto sa o ňu bude starať ďalej a rozšíri ju nad rámec gastra. Ak by mala nejaká nezisková organizácia záujem, nech sa nám určite ozve.
Kedy budeš ty osobne považovať tento projekt za úspešný?
Keď už nebude potrebný.